Sukňa

  Keď sa zohýba visím na nej pohľadom. Sledujem ako sa jej sukňa jemne zvlní pri stehnách a obopne pás. Už dlho na nej takto visím očami. Nikdy som ju dáko špeciálne nevnímal, ale jedného jarného dňa prišla v šatách a s milým úsmevom na perách a ja som padol do kolien.
     Keď sa jej pri tanci niekedy dotknem tak som úplne paralyzovaný... jej drobné telo držím v náručí ako krehké vtáča a mám pocit, že keď urobím chybný krok, tak jej môžem ublížiť.
     Vystrie sa a rozopína si náhrdelník. Nejde jej to a tak jej pomôžem: ,, Nechaj, ja sám.´´
Chcel by som jej odhrnúť vlasy, ale keďže sú krátke netreba.  Ľahko ju rozopnem a vložím do jej rúk. Za tento čin dostanem krásny úsmev. Chcel by som ju pohladiť po líci a pobozkať, ale radšej sa odvrátim.  Nahádžem na seba veci a trielim do haly.
     Tak sa zvalím na stoličku a hľadím do zeme. Keď príde sprevádza ju smiech a ja sa proste nemôžem tváriť, že som si nevšimol že prišla.  Prejde okolo mňa a sadne si k inému. Ako mu len závidím, že ju môže po celú hodinu držať za ruky.
     Raz sa ma pýtal na radu, ako sa jej má zapáčiť. Vtedy som len mykol plecom, že je na zlej adrese, a neriešil som to ďalej. Ale teraz silne cítim konkurenciu. Síce neviditeľnú, ale kto sa vyzná v sympatiách dievčat?
      Keď zaznejú prvé tóny skladby postaví sa a ja pozorujem jej ladné kroky a vlny jej sukne. Štíhle nohy, úzky pás a dlhý krk,... Viem, že sa o to vôbec nesnaží, ale jasne z nej cítiť ženskosť a jemnosť.
     Postavím sa a kráčam k nej. Ešte neviem, čo jej poviem, ale som si istý, že sa len tak nevzdám bez boja o jej priazeň.

jA