Období: září 2012

Milovaná choroba

Vsetkojeprvyraz.bloger.cz (») | 25. 9. 2012 | přečteno: 429× | komentáře: 0
Perina ako železná košela, pritláča ma na tú tvrdú posteľ , z ktorej sa vykľuľ môj vezniteľ. Nohy a ruky sú v samom ohni a už v mojich halucináciach vidím ako sa ku mne blíži sám lucifer a prikladá podo mnou.       Moje plúca jačia nad nedostatkom kyslíka, pretože moja milovaná choroba už stihla zaútočiť aj na moje hrdlo. Mám pocit, že jeho steny zrástli dokopy. ach, kiežby doklusal na bielom koni sám veľký PANADOL!!! Och, žehnaj ti! číst dál

Svetoví slovenský čas

Vsetkojeprvyraz.bloger.cz (») | 22. 9. 2012 | přečteno: 684× | komentáře: 0
Keď som prišla domov hodila som sa na postel a rozplakala som sa. Čudovala som sa koľko má človek sĺz... Počítala som každý svoj nádzych a výdych, až kým som naňho nemyslela. Posadila som sa a pozerala som sa na okno, cez ktoré bolo vidieť na záhradu. Celkom v zadu som videla volieru s andulkami. Moja matka ich zbožnuje. Zbožňujem ich aj ja, lebo mám postarané o darček...      Zbehla som po schodoch a bežala k voliere. Neviem ako dlho som tam stála, možno pár minút a možno pár hodín. Pohla som sa odtiaľ až keď prišla mama. Keď si všimla moje uplakané oči, hneď pochopila. ,, Keby som to vedela, tak ti nedovolím  kúpiť mobil.´´ hladkala ma po vlasoch ke´d som ju tuho obímala. Musela som sa pousmiať. Mama vždy vedela kedy má čo povedať, teda skoro, niekedy jej to ujde. Ako minule keď  na celú ulicu zakryčala na chlapca, že toalety sú za rohom. Povedala to lebo si myslela, že si naložil do gatí. Vskutočnosti mal len nohavice podľa posledného výkryku módy, akoby povedala jedna moja kamarátka.   číst dál

Choď domov

,, A raz, dva, tri a ešte raz! Áno! Raz, dva, tri...´´ rátala do tempa Martina. Cŕŕn! Cŕŕn!!!!!!!!!!!! Samozrejme tá otrepaná zvučka. A samozrejme tá zvučka vychádzala z môjho mobilu. Značku nemá. Je to jeden s tých, ktoré boli vyrobené ako prvé, a bol to len taký pokus či niečo také bude fungovať. A fungovalo. Prizvukujem FUNGOVALO! Už len dožíva svoje dinosaurie roky... ,, Prepáčte! hneď som späť...´´ vybehnem z telocvične a trielim do šatne. máme zakázané chodiť cez tréningy preč... Ale toto je naliehvé. Čakám jeden telofonát. Nie, nie od chlapca, ale od muža ktorému vďačím za svoju existenciu. Mojho otca! Chápete, kto by už čakal kým mu otec zavolá?! len ja! Ja tá naničhodná dcéra, ktorá nemá kúska cti v rdci.... hm, no niekedy je dosť krátko zraký. Vlastne stále!!! číst dál

Ludia s ktorými som každý deň

Vsetkojeprvyraz.bloger.cz (») | 13. 9. 2012 | přečteno: 438× | komentáře: 0
Kedy sa to stalo? A vlastne čo sa stalo? Ešte pred chvíľou sme s kamarátkou liezli po preliezačkách na ihrisku. A keď sme sa učili zaväzovať si šnúrky: k cieľu nás hnala zvedavosť a myšlienka vyrovnať sa našim dospelým a veľkým rodičom. A keď sa mi to uško podarilo! Pamätám si ako ma brat potľapkal po ramene a blahosklonne sa na mňa usmieval. Šnúrky už pre neho neboli výťaztvo. mal ´´ vyšie ´´ ciele. Bol už v škole. Bol veľký brat, ktorý chodil do tej záhadnej a fascinujúcej budovy.Viem, že mával problémy a rodičia ho vždy podpichovali. a ja som sa pridala. Myslela som si, že budem lepšia ako môj brat. Ale už sa tie časy pomynuli, keď v kolónke známok boli len jednotky. nemilosrdná realita zablúdila aj sem. Moja prvá štvorka, vlastne aj posledná bola v štvrtej triede. Diktát - celosvetové spiknutie proti deťom...  číst dál

Tá slaná bolesť

Na mojej tvári sa opierajú teplé lúče jesene. Jablká dozrievajú, zem voní, zazuľa sa ťahá po drevenom plotíku. Vtáci spievajú, včely bzučia a všetko okolo mňa sa teší z tohto krásneho nedeľného rána. Okrem mňa. nedokážem sa usmievať, smiať a radovať s ostatnými. číst dál

Pravidlá blogu

Vsetkojeprvyraz.bloger.cz (») | 6. 9. 2012 | přečteno: 463× | komentáře: 0
Takže ako každá vyspelá spoločnosť, tak aj my máme pravidlá. číst dál

Zrkadlo mojej ženy

Vsetkojeprvyraz.bloger.cz (») | 6. 9. 2012 | přečteno: 477× | komentáře: 0
Nemohol som zavrieť oka. Premýšľal o svojej žene, ktorá vedľa mňa pokojne spala. Fascinoval ma ten pohľad. Iba pár krát počas naše ho manželstva som ju videl spať. A aj keď spala, vyzerala veľmi mlado. V izbe bola tma. Jej tvár som videl len v obrysoch, ale predstavoval som si ju ako za bieleho dňa. Plné líca, dlhé čierne myhalnice, tmavé pery. Blond vlasy s hnedým melírom. Dlhé roky som si myslel, že jej tak vlasy prirodzene rastú. Na moje ospravedlnenie, nikdy nemala inú farbu vlasov a ani som jej nevidel šediny...  Moja žena má štyridsaťdva rokov, je staršia ako ja. Ale keď sa na ňu pozr... číst dál

Okuliare

Mladík sediaci, pohrúžený do knihy. V sklách okuliarov sa mu odrážajú modré vlny pokojného mora. Vlasy farby mokrého piesku, ostrihané na krátko a šedé vážne oči.  Celý jeho postoj stelesňuje postoj múdreho a rozvážneho ducha... Ručičky na jeho značkových hodinkách ukazujú dvanásť hodín aj päť minút. Zdvihne oči od knihy a pozrie na muža vedľa neho. Muž mu niečo hovorí, ale nepočuť ho pretože vlny mora jeho hlas prehlušia. Mladík ho počúva a odpovie mu. Taktiež nezrozumiteľne. Žena sediaca na lavičke vedľa krov oleandra ho pozoruje. Je zvedavá. Natŕča uši a snaží sa z rozhovoru zachytiť max... číst dál