Období: leden 2013

Začínajú sa mi pozdávať také tie odveci články.... Je to fajn. Ak sa to niekomu nepáči, viete čo môžete. teraz je 14:35 a ja som už hladná, že by som aj ...  no neviem ale už môžem ísť jesť! Práve sa dovaril obed!!! No ale čo som to chela, jáj, že je ujž toľko a ja zatiaľ viem len štvrtinu z toho čo mám vedieť, teda čo som sa mala na dnes naučiť. To neznamená, že nič nerobím a flákam sa, no teraz možno, ale znamená to, že toho je fakt veľa! Ale nevadí už som sa s tým zmierila. Majte sa ja idem jesť!! číst dál

Téma: Čas sa pomaly blíži číst dál

Čaute, číst dál

Viete čo milujem???? Tak to je O komentárov! Fakt fasa ludia, tak ja sa tu idem roztrhať ( ani nie...) a vy na mňa zvysoka serete! Áno, povedala som to ! Fakt na mňa serete! číst dál

Ahojte! Dnes som písala príbeh do školy : Európa v škole... Najskôr som si to napísala na nečisto a potom som to dve hodiny prepisovala! TAk tu to je: číst dál

Len dve slová : bolo božsky! číst dál

Sára spomalí a tým pádom spomalím aj ja. Prikrčím sa za jej chrbtom a Dars za mojím...Trochu zvláštne. Dvere sa otvorili a ja som zacítila naozaj neočakávaný pach. Čakala som stres, alebo strach mladých a ešte neskúsených hlodavcov, ale miesto toho som zacítili vôňu jasne nadradeného druhu. Potiahla som zhlboka nosom a celým telom sa mi rozbehla triaška. Do líc sa mi nahrnula červeň a vlasy sa najskôr naježili a potom sa mi z úst vydral zvláštny zvuk. Bol to pocit ako keby ste si potrebovali štiknúť, ale nevedeli ste to zadržať aby vás nikto nepočul. Až dosť oneskorene som si uvedomila, že to kňučím. Tak takýto je to pocit, keď prejde okolo hlodavca šelma?  Sára sa na mňa zdesene pozrela a Dars za mnou s nechuťou odfrkol... No čo? Veď ja za to ani nemôžem! číst dál

Umelecký opis číst dál

Láska je v našich rukách. Veľa bude závisieť od vonkajších okolností, ale to podstatné závisí od nás. číst dál

Pred pár dňami som dostala otázku : ´´ a čo vlastne chceš?´´. Táto otázka sa síce nevzťahovala na túto tému o ktorej dnes chcem písať, ale vzásade to vystihuje. Väčšinou ľudí čo poznám mi vravia: ´´ a mne sa tak páči a ja ho/ju mám tak rád/a, ale on alebo ona o mne určite vôbec nevie. Vzásade je to blbosť, pretože sa poväčšinou poznáme buď po mene alebo aspoň po tvári či hlase. Ani ja každého nepoznám po mene ale viem že existuje a viem si niekedy aj priradiť hlas. Zase druhá skupinka ľudí mi vraví: ´´ a on alebo ona má ma tak rada, ale ja ju albo jeho nemám rada a ani sa mi nepáči... Fajn. číst dál

,, Poď mi pomôcť s večerou prosím.´´ zavolá na mňa mama. Zbehnem dolu a nechám všetko tak. Dnes je velký deň. Otca včera v práci povýšili a tak to dnes oslavujeme. číst dál

Sú dni keď sa radujete z každej podstatnej maličkosti ako je východ slnka, dobrého jedla, dobrej nálade, bezbolestnému telu, z úspechu svôjho najlepšieho priateľa, z peknej historky. Ale dnes, dnes keď som sa ešte dnes ráno rozplývala nad krásnym východom slnka a oranžových oblakov, tak práve dens a teraz mám depku ako pes.... Áno priznávam nie je to veľmi poetické prirovnanie, ale už som unavená a práve pred dvoma sekundami sa mi vymazal celý text na túto tému, čiže to píšem odznova... Som zúfalá a smutná.. Zúfalá z toho, že som nevedela vypočítať jeden príklad, zúfalá preto, lebo doteraz som bola matematickou hviezdou triedy. Vzásade nie je to až také podstatné, ale pre mňa áno! Týmto som sa odlišovala a to, že som vedela úžasne matematiku ma robilo chytrou a silnejšou ako ostatných. Neviem prečo, asi som zakomplexovaná, ale stále mám pocit, že musím byť stále lepšia ako ostatní. Byť múdrejšia, lepšia, krajšia a atď. Na tom treťom si až tak nezakladám. Mám pocit, že ma stále chce niekto potupiť, napadnúť a zosmiešniť a že si o mne všetci myslia aká som úbohá. Možno aj preto lebo: podľa seba súdim teba. Dlho som si myslela, že v mojom okolí sú len úbožiaci a nuly.... a keď sa to tak vezme veď všetci sme nejaklý a len zato, že niekto miluje Hannu Montannu - nie som si istá či som to dobre napísala, a že niekto vživote neprečítal jedinnú knihu nemusí byť nula. I keď je pravda, že by ste ľudia aspoň jednu mohli... no, ale aj keď niekto nečíta môže sa vyznať v počítačoch, alebo slovenskej gramatike, alebo sa vie pekne obliecť a raz bude navrhovať šaty, alebo je súcitný a bude pomáhať postihnutým ľuďom. číst dál

Spoločnosť. Spoločnosť v ktorej žijeme. Stojí vôbec za život?  Nechápem tento svet. Týchto ľudí. Nelucké svine. Pardón, svine som uraziť nechcel. Môj život je ejden veľký omyl. Neviem prečo sa mi takto boh mstí. Ja nepotrebujem byť na tom zozname mučeníkov. V pohode mi stačí prežiť priemerný život. Ale ako som počul môj život je jedno veľké hovno a som podpiemerný lúzer, všakže. Som nič oproti tým úžasným pozlátením lajnám. Krásne blondínky, ktoré majú pol dm na ksichte a jediné čo hovoria je: squelé, to je trapné a to sa už nenusí-trapas... a Vyšportované tupé hlavy so stále plknými nohavicami, keď okolo nich niektorá prejde. Potom priemer školy, normálny ľudia ktorí nevitŕčajú z radu. A ešte kockaté hlavy, no potom upratovačky dlho dlho nič a.... ešte jedno nič a ja! Som len chodník, alebo rohožka kam sa utierajú nohy. Som boxovací pitel keď má niekto zlosť, som ľahký terč na všetky prešlapy módy.... Som nuila, ževraj... číst dál