Období: prosinec 2012

Názvy našich umeleckých obrazov zo včera : big butterfly, Vysoké Tatry- lyžiar, Líšti chlapec - číst dál

Drahí priatelia, milí žiaci a učitelia! Ale fakt, teraz vážne! Dám vám jednu fakt dobrú rada. Ak náhodou snowboardujete - neviem či som to dobre napísala...- takže ak hej, pozorne nastražte ušká a : NOSTE KORITNAČKY! NAOZAJ TO POMÁHA!!!!  číst dál

Ruky mi vysia dole zo siete a vychutnávam si uspávajúce otrasy v mojej sieti. Vedľ mňa tichučko chrápe Dars a Sára niečo píše na drobný papierik- asi správa domov. Prevrátim sa na bok a pozriem sa dole. Aj keď je ešte len sedem hodín a ešte sme nemali večeru, je dole celkom ticho. Ak si odmyslím neutíšiteľné pazvuky... decká dole sa už nenaháňajú, i keď nedá sa povedať, že aj keď sa menej hýbu je tu tichšie. Páči sa mi byť tak vysoko nad celou tou scénou,´´ som nad vecou!´´ číst dál

Nový mesiac, nový rok- bude... Takže to znamená nová téma: vaši obľúbenci! Všetci či už speváci, kuchári, herci, spisovatelia, alebo niekto z vašeho súkromia. Takže bez hamby do toho! číst dál

Totálna izolácia- je pojem, ktorý každý z nás pozná, len každý ho pozná pod niečim iným. Jedni  pod depkou, smútkom, hnevom, osamelosťou, alebo neschopnosťou. Tento pojem som vždy poznala, ale až dnes som mu konečne našla ten správny názov. Totálna izolácia, je vtedy keď človek nie je schopný ničoho, ani pohybu či myslenia. Len jednu vec vtedy môže vykonávať, vlastne, tú musí. Je to vlastne psychický blok. Máte pocit, že ste nadne, neviete sa nadýchnuť bez toho aby sa vaše útroby nezatriasli bolesťou, bez toho aby vás slzy nepálili v očiach a plynule vám tiekli po tvári, pri čom máte pocit, že sa celý o sekundu zmyjete. Máte pocit, že vás nikto nemá rád a nevie vám pomôcť.Že aj keď sa snažíte žit s úsmevom na tvári cítite sa ako pokrytci. Čistý pokrytci!!!A všetci na okolo tiež... V týchto chvíľach ste izolovaný od okololia, žijete len v sebe a nedokážete sa odpútať od svojej unavenej a utrápenej mysle. Tieto pocity trvajú rôzne: hodinu, deň, dva týždne, niekedy aj rok... i keď tento článok nemá žiadne plus, alebo pozitívnu myšlienku poviem vám aspoň jedno: nič netrvá večne!!!! číst dál

Vďaka mojej dnešnej chvíľke nudy a zamyslenia vznikla táto fotka: číst dál

Vlak sa pohol. Celým telom mi trhlo. Odkedy mám v sebe darové gény, necítim sa dobre v dopravných prostriedkov. Vlasy sa mi ježia, sem-tam sa mi zahlmlí zrak  a chce sa mi vracať... číst dál

Vlak sa pohne. Nie je to prirodzené ani plynulé. odkedy mám v sebe darové gény, cítim sa v dopravných prostriedkoch zvláštne. Vlakom trhne a nasleduje rýchly pohyb vpred. Dievča-puma sa na mňa vyzívavo usmeje. Asi som sa zase prezradila....  číst dál

,, Srdiečko drž sa. Budeme si každý deň písať neboj sa. ľúbime ťa.´´ silno ma stíska mama. Je to ťažké pre nás obe, pre ňu lebo ja som jej jedinné dieťa, ktoré sa narodilo do tohto svet ako obyčajný človek. Bojí sa, že to nezvládnem a budem mať v našej veľkej spoločnosti dáku nedôležitú úlohu... A pre mňa je to ťažké preto, lebo jej možno aj verím že to nezvládnem.   ,, Neboj sa. Všetko bude dobré áno?´´ utešujem ju. Moja mama je pes, takže je veľmi citovo založená. A hlavne dlho nevedela pochopiť prečo chcem patriť medzi šelmy, jej jemná povaha to akosi nevedela pochopiť... číst dál

Dlho som premýšlala, čo ma tak fascinuje na snehu. Jeho čistota, pokoj, nádej niečoho nového, jas snehovej pokrývky, alebo atmosféra Vianoc? A čo ak ani jedno z tojo nie je to pravé? číst dál

Nechápem náš systém,nemá to smer! číst dál

Zvrchu sa sype úlok kopa, číst dál

Dnes je 2.12.2012!!!!! A sneží. Dúfam, že to vydrží po celú zimu. číst dál