Nechápem náš systém,nemá to smer!
hĺku nemá ani jedna z tém,
ľudia, to už nemá pomer.
Nepoznáš tých ľudí,
ale aj tak s nimi si,
povrchnosť tu smrdí
vaša osobnosť sa pomaly trúsi.
Dlho som s vami žila,
nemala úniku,
nechápem ako som to svami prežila,
moje ego sa krčí v kútriku.
Sloboda už nie je,
svet sa rozpadá,
svetlo sa zmyje
a popol z oblohy padá.
Tak povstanme,
vzdvyhnime hlavy,
stále nádej máme,
nevždynebudeme mladý.
Za vlasť sa neolatí,
ale za ľudí áno,
parlament nás mláti,
lenže ľudia majú málo
.No,tak veď máme dáke právo.
Náš život sa kráti,
žijeme pre smrť,
ale žime život bez strasti,
nechci aby život bol len zvieracia prť.
jA
p.s. venované štrajku učiteľov
-poznámka autora: v básni je striedavý rým