Tvoje problémy a ťažkosti sú vítané, i keď by bolo lepšie keby sme nemali žiadne... tu na tomto blogu sa ti nikto nebude vysmievať za svoje myšlienky a príbehy. Každý sme iný a iné sú aj nše práce! 
Dnes som si okúsil jedno staré dobre príslovie „v núdzi poznáš priateľa“. A môžem si povedať že som v skúške priateľa obstál. Tak a teraz ako to celé bolo. Dnes bol pondelok ako obvykle sme sa ja ,Péder a Kubo vracali z výtvarnej okolo pól ôsmej večer ,keď sa tu zrazu objavil dáky chalan ktorý začal vyskakovať do Kuba .Ja a Péder sme pokračovali ďalej a obzerali sme sa čo sa vlastne sakra deje?! Keď sme zbadali s Pédrom že ho ten grázel fackuje dlho sme neváhali a povedali sme si že tam Kuba nenecháme. A tak sme s hrdosťou a nervozitou v kolenách a žalúdku vyrazili s dvihnutými hlavami. S nechutenosťou som sa pozeral ako fackuje a bije môjho kamaráta a tak som nebojácne povedal
„Hej prestaň ho biť, prečo ho biješ čo ti urobil?“
Vzápätí sa ten chalan otočil a začal si vyskakovať na mňa „Tak čo aj ty chceš hmm hm?!“
Ironicky som sa usmial a pozeral sa do jeho tvare a ukázal som na moje pravé líce a výsmešne som dodal „Tak pod.“
Vzápätí mi jednu šľahol cez pravú polku ksichtu. Pýtate sa bolelo to?...V tej chvíli nie ,skorej som bol na seba hrdý že som nezdupkal preč a že som si zastal kamaráta. Potom mi ten chalan povedal nech mu jednu šľahnem a potom „Tak čo traja na jedného?!“
A vrhol sa na mňa a chytil ma pod krkom. Nejakým záhadým spôsobom som si ho odtrhol od krku, ale potom vyštartoval na Pédra no ten stihol utiecť a potom aj ja a Kubo sme šprintovali čo nám nohy vládali. Našťastie to mal Kubo len kúsok domov. A tak sme ja a Péder pokračovali domov ,našťastie sme už toho chalana cestou nestretli. V poriadku sme došli domov.
Vrhli by ste sa aj vy do boja len preto aby ste ochránili svojho kamaráta?
autor: anonymný zatiaľ, muž
2024 ©