A že vraj to malo byť trápne......

    Vybehnem z auta a trielim na tanečnú. O pár minút mi to začína. Preskočím mláku a vyskočím na múrik odkiaľ na moje pomeri celkom ladne prejdem... Otvorím dvere a .... čakala som hudbu a kopu ľudí, ale vôbec nič! Len naša riaditeľka budovy a ja... Pozrela na mňa cez svoje okuliare a usmiala sa. Tak som sa išla prezliecť. Zavolala som pre istotu aj kamoške či príde, lebo ak ona nie tak to tu budem istotne sama....Zdvyhne mi to a povie že nevie na isto či príde, a že ak nepríde do pätnástich minút tak nech ju ani nečakáme... A tak sa prezlečiem a sadnem si na lavičku. A hneď nato príde Patrik. Trochu vyvalene na mňa pozrie a povie: ,, To si tu len ty?´´ Prikývnem. Pozorujem ako si vyberá veci a okomentuje to slovami: ,, Fuj! Tie topánky hrozne smrdia!´´ Zasmejem sa.
       ,, Preboha prewčo to hovoríš? Možno by si to nikto nevšimol, alebo by si to mohol zvaliť na niekoho iného!´´ pozriem na neho a neskrývam úsmev.
Chvíľu na mňa pozerá a potom na mňa vysype: ,, Smrdia ti topánky.´´ Teraz sa zarazím ja.
     ,, Hm, tak dík.´´ poviem keď mi to dôjde.
     ,, Tak keď tu nikto nie je.´´ mykne plecom.
     ,, Tak myslela som to, keby tu nás bolo viac...´´ odchádzam z miestnosti. Prejdem do chodby, ktorá spája telosvične a hľadám či tu  nájdem dáky slušný časopis na čítanie. Keď nič nenájdem, prezriem si vizistky. A tam zbadám: Máte problém s pachom vašich nôh? Hneď ma niečo napadne. Smatnem ju a trielim do šatne.
     ,, Hej Patrik, niečo pre teba mám.´´ usmejem sa a podávam mu vizistku.
     ,, Ale mne nesmrdia nohy, ale topánky.´´ a čuchne si k vizistne. Chcem mu povedať, že to nie je žiadny papierik, ktorý voní, ale nechám to tak. Celkom sa na tom skryte zabávam.
      Niekoľko minút cedíme v šatni a bavíme sa o škole.... Neutrálna téma, ktorou nič nepokazím.  Ale  po niekoľkých minútach sa mi už nechce hovoriť a tak len zošpúlim pery a pozerám sa do stropu. Popri tom premýšlam, či by som nemala niečo povedať, ale nechce sa mi a tak to neriešim.
     Zrazu do šatne vtrhne riaditeľka a naženie nás s Patrikom do telocvične. Patrik má dať kondičné cvičenia a ja strečing.... A tak beháme. Popravde ako dvaja blbci. Beháme dokolečka Patrikovým pomalím tempom, pretože má loen ponožky a šmýka sa mu.... Keď chcem aby si pohol tak spomalím a nakoniec len vedľa neho chodím.
      ,, Ježiš, no dobre.´´ povie a zrýchli. Keď sa mi už nechce behať, tak si radšej rozcvičím ruky. ALe je to trápne, každý z nás robí úplne niečo iné a vôbec do toho nič nedávame. Patrik si prezerá svaly v zrkadle ako dáky narcis a preťahuje sa s takou gumou na cvičenie.... no veľmi ťažké to asi nebude, to som si istá!
      Našťastie nás zachráni Annna! Vletí do telocvične a vytrhne nás z lenivosti, sadne si na zem! Ja viem veľmi sme nemakali.... Ale nič netrvá večne a hneď dobehla riaditeľka.
      ,, Počúvajte nič tu nerobíte. Chodťe vedla k babá.´´ poháňa nás. A tak sa lenivo zdvyhneme a ideme k babám. Prosím vás! To neboli len také baby. Oni tancovali hip hop!!!! Teda myslím, že sa to tak povie.... možnno street dance.... neviem! Ale keby ste nás videli! Bože došťali by ste sa od smiechu! My sme sa skoro. Začali sme rozcvičkou. Takže my - čo tancuje spoločenské tance- ani sme pomaly nevedeli urobiť. Stále nás ta baba pobádala aby sme sa uvolnili, ale vyzerali sme ako zmrznuté dážďovky. A potom nasledovali kroky!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!?:::::...................................................................................................................................................................................................................................................
     TO bol des! Dáky divný ktok do predu a späť a pritom sme sa mali ´´vlniť´´.... NO keď som sa pozrela do zrkadla na Patrika nemohla som tancovať. Proste vyvalené oči, otvorené ústa, čelo jedná veľká vráska a kroky asi ako moja babička! A keď sa do toho snažil zapojiť aj ramená tak vyzeral ako tranzvestita!
     No ja sa tiež nemám čím chváliť. Šmýkali sa mi nohy a bola som úplne mimo rytmus a tie moje kroky.............. Hrôza!!!! Ako chromý tuleň. A potom to prišlo : freestyle! A má to byť niečo v štýle hip hopu........... no, vyzerali sme ako naši rodičia na pásty pred x rokmi a to sme ešte boli horší!!!  A tak sme sa smiali sami na sebe, že sme ani nevládali tancovať!

Takže ak sa chcete zabaviť chodte na hodinu hip hopu. Ale upozorňujem: chodte tam s kamošmi a s takými čo nevedia tancovať. A to vám poviem, že budete mať ešte niekoľko dní na bruchu svalovicu od smiechu a zážitok na celý život!

jA