Keď sa na teba pozerám spoza stĺpa, premýšľam ako ďalej. Sledujem každý tvoj nádych a výdych, rátam každý tvoj krok, ktorý spravíš smerom ku mne. S radostným úsmevom trielim do priestorov kde sa pravidelne stretávame.
Viem, že nevieš nad čím som premýšľala, keď som ťa zase uvidela. Tak dlho to už bolo, kedy som ťa naposledy videla. Ale keď som zistila, že si preč, vedela som, že sa raz stretneme. A si späť!
Každý človek má určitú úlohu v živote toho druhého. A keď už nemá odíde. A ty si sa vrátil. Už viem, že to prázdne miesto čo tu po tebe zostalo bolo len odrazový mostík k niečomu veľkému... Teda dúfam.
Ani nevieš, aké je prirodzené sa v tvojej blízkosti usmievať. Len tak dýchať a byť sama sebou, pretože viem, že so mnou súhlasíš.
Sme si podobný v zmýšľaní a v povahe. A asi aj preto sem-tam zaváham, pretože neviem ako by som sama reagovala.
A tak keď si ma oslovil, bola som prekvapená. Ale keby som na tvojom mieste stála ja, povedala by som asi niečo podobné.
A dnes som už skromná. Budem rada keď budeme priateľmi. A budem životu vďačná aj za kamarátstvo, pretože viem, že niekoho ako ty by som tak skoro nenašla.
Ani dnes si s nami nebol, ale nevadí mi to, Pretože viem, že to tak malo byť. Prídeš nabudúce a vtedy to bude mať zmysel.
A tak sa dnes sa teším, dnes to zmysel má. Otočíš sa a usmeješ. A ja spolu s tebou.
jA