Ruky mi vysia dole zo siete a vychutnávam si uspávajúce otrasy v mojej sieti. Vedľ mňa tichučko chrápe Dars a Sára niečo píše na drobný papierik- asi správa domov. Prevrátim sa na bok a pozriem sa dole. Aj keď je ešte len sedem hodín a ešte sme nemali večeru, je dole celkom ticho. Ak si odmyslím neutíšiteľné pazvuky... decká dole sa už nenaháňajú, i keď nedá sa povedať, že aj keď sa menej hýbu je tu tichšie. Páči sa mi byť tak vysoko nad celou tou scénou,´´ som nad vecou!´´
Zahladím sa na strop, v ktorom, keď sa poriadne sústredím, viem rozoznať svoj odraz. Priložím si ruku na brucho a zatlačím, snažím sa utíšiť svoj hladný žalúdok. V poslednej dobe som neustále hladná. A aj pomyslenie na obyčajnú dážďovku mi naženie do úst sliny. Zťažka prehltnem. Radšej si sadnem.
,, Pst!´´ kopne do mňa Sára. Pozriem na ňu. Ponorí ruku do vrecka a vytiahne odtiaľ malý papierik, ktorý mi hodí do výstrijhu.
,, Nauč sa hádzať...!´´ zasičím. Otočím sa jej chrbtom a zalovím za tričkom. Otvorím papierik a v duchu čítam: ´Je už sedem a ja každú chvíľu umriem od hladu! Ak budeš ticho môžeme sa predbehnúť pred ostatných. ´ Pozriem sa na ňu. V očiach sa jej blýska, vlasy sa jej jemne stavajú a jasne z nej cítiť hlad a vzrušenie z lovu. Prvé čo mi príde na mysel je, že to nie je najlepší nápad, ale hned potom ten pocit vystrieda vzrušenie z niečoho zakázaného a nového. Rukou jej naznačím aby mi hodila pero. Pokýve hlavou a tentokrát mi ho hodí medzi oči. Ťapa!
Píšem: ´ Tak fajn.´ Budem jej musieť veriť. A hodím jej ho. Trochu nešikovne, a keď už si myslím že ho nechytí len mávne elegantne rukou a chytí ho do svojich dlhých prstov. Na ten pohyb otvorí jedno oko Dars. ,, Idem s vami.´´ povie a posadí sa. Prekvapene sa na neho pozriem. Ako to vedel ? Uškrnie sa a zhlpoka sa nadých a potom si poklepe po nose. Pochopím. Asi to vzrušenie je také silné, že ho cítiť aj z nášho tela.
Poticho preskočím na rýmsku a opatrne zleziem dole. Všetci sú tak zabratí do seba, že si to ani nevšimnú. Dars sa tým až tak nepapre a zoskočí rovno dole. Moje oči sú také dokonalé, že zaregistrujú ako dopadne špičkami na zem. Celý ten pohyb ma fascinuje, pretože je taký rýchli, ale zato presný a tichý. Sára doskočí až niekde pri dverách, pridrží sa ich orámovania a počká kým sa otvoria a plynulým pohybom preskočí do ďalšieho vagóna. Celý pohyb trvá len niekoľko sekún, ale všetko vydím ako keby to niekto spomalil. Úchvatné!!! Rozbehneme sa za ňou, u nás doma by som behom určite na seba skôr upozornila, ale teraz je to najlepšie maskovanie... Prebehneme do druhého kde sú ďalšie šelmy, potom budú nasledovať, vlastne ani neviem, ale spolieham sa na Sáru a Darsa.
jA