Raz sa ma kamarátka pýtala, prečo si nechávam knihy, ktoré už prečítam. Čo s nimi robíš? Nechávaš si ich? Ani si neviete predstaviť ako ma zaskočila. Už od mala som cítila zodpovednosť za každú z mojich kníh. Knihy sú vlastne stopy vašej osobnosti. V každej čo čítate niečo z vás zostáva. Vaše myšlienky, pocity a zážitky. Ak by ste mi ukázali hoci akú pasáž z knihy, ktorú som čítala vedela by som vám povedať či som pri nej plakala, smiala sa, ľútostivo stískala perinu, či som nemohla ďalej čítať, alebo či som ju so zatajeným dychom preletela.
Knihy sú ako priatelia. Neopustia vás, nezabudnete na ne a navždy vás ovplyvnia. Určite ste zažili, že keď ste dáku knihu prečítali začali ste niečo robiť ako moja kamarátka- čítala Hry o život, hneď ako ich dočítala začala behávať po záhrade s batohom, vraj aby keď sa niečo stane aby bola v dobrej kondícií.
Ja som veľakrát po prečítaní kníh začala nad svojim životom premýšľať a pýtať sa samej seba kam to vlastne celé vedie?
A tak sa vraciam k otázke mojej kamarátky. Samozrejme, nechávam si ich. Sú pekne uložené v rade v bielych skrinkách, v kôpkach na nočnom stolíku, na stole pri počítači, taške, proste všade! A aj tie čo som si požičala od ostatných majú u mňa v srdci svoje miesto, pretože knihy vám dajú niečo čo máloktorí človek. Dávajú vám nádej, že nevšedné dni a udalosti existujú a že realita môže byť aj iná...
jA