Zapadajúce slnko sa mi odráža od nakrátko ostrihaných vlasov. Zježené vždy keď si spomeniem na dáku nepríjemnú myšlienku. Je to zváštny pocit, aj predtým sa mi to stávalo, že vlasy sa mi postavili ako mačacie uši-ale len trochu, ale odvtedy čo som si na znak odporu ostrihala vlasy ako Jedinečný, vlasy sa podobajú skôr na srsť. Vyzerám ako rozzúrená mačka, čo vlastne z polovice aj som. V mojej krvy kolujú mačacie gény. Rovnako ako všetkým, ktorý žijú na našej planéte. Sem-tam sa stane, že sa narodia deti bez zvieracích génov, vtedy musíme zakročiť. V pätnástich rokoch takýmto deťom vpichujú zvieracie gény. Aj ja k ním patrím... ak sa u nás deti narodia bez génového daru, je to na hambu. Dokazuje to, že nie sme na takej vysokej úrovni ako ostatný.
Keď som sa narodila, vyzerala som ako ostatné deti s génovým darom, mala som zašikmené oči ako mačka, pri každej nespokojnosti sa mi ježili vlasy, ale ďalšie darové správanie neprišlo. Nevidela som v tme, ani mi nesvietili oči, dokonca sa mi ani nemenila zrenica. Vzásade som bola nič. Len další obyčajný smrteľník...
Teraz mám pätnásť rokov - čiže dosť stará aby som dokázala čeliť rozhodnutiam, dosť stará aby som prevzala za seba zodpovednosť a aj dosť stará na to aby som sa stala silnou! Pred pár dňami mi vpichli darové gény, takže som mačkou, príroda sa so mnou nepekne zahrala, ale ja už nebudem tá slabšia. Ak ste mačka, musíte byť silný, múdry a prešibaný. Ja sa necítim ani na jedno z toho. Je to výzva.
Keď dostanete darové gény, alebo sa už u vás prejavili darové gény a máte aspoň štrnásť na pol roka opustíte svôj domov a zdokonaľujete sa v ovládaní svojho daru. Je to prospešné pre spoločnosť, niečo ako poistka aby sa v bežnom živote nestali nedorozumenia. A preto aj ja odchádzam a idem sa stať silnou a múdrou... je to príležitosť dokázať, že nie som obyčajný nesmrteľník.
Kanna
jA