Ste si istý? 2.kapitola

2.kapitola

Uuf! To bol deň... Eh, ako som nastúpila do autobusu hneď som ho skontrolovala či tam ten družný neznámi nie je. Chvalabohu, nie! Ale dlho som sa neradovala... ako náhle som sa začali cítiť bezpečne, do autobusu sa ako veľká voda nahrnul ADAM!!! A POSADIL SA ZA MŇA!!!!! ,, A ty čo tu robíš?!´´ vydesil sa zrazu. ,, Ja? To skôr ty!´´ rovnako prekvapene som odvetila. ,, Ty týmto autobusom chodíš pravidelne?´´ stále v šoku. ,, Každý deň..´´ to už mi myklo kútikom. Aká absurdná situácia! ,, No, tak... a kde vystupuješ?´´ už normálne sa ma opýtal. NORMÁLNE?! Fu, to bude asi po prvý krát v živote. Ale žeby som bola stále pod vplyvom tým úderom do dverí? ,,Asi o takých desať minút...´´ snažila som byť slušná. ,, Ach, tak to by som mal asi vystúpiť.´´ už zase svojím opovrhovaným tónom.                         
      ,, Asi by si mal!´´ štekla som aj ja. ,, Hm, tak sa maj Diana a pozor na dvere!´´ zaškľabil sa. ,,Čo? Odkiaľ vieš o dverách?´´ krvi by sa mi nedorezal. ,, Čože? A ty odkiaľ?´´ vypleštil na mňa oči. ,, O čom to hovoríš? Ty ho poznáš???´´ až zabudol zavrieť ústa... no, chrup má pekný! Panebože! Čo mi už naozaj hrabe?! Odkiaľ vie o tom náraze? A... Ježiš! Žeby od neho? Ale odkiaľ sa poznajú? ,, Koho myslíš?´´ celá vyplašená som šepla. ,, Filipa...´´ akosi sa zasekol. Ticho.               
      ,,Tak to si ty bola tá baba?´´  až nadskočil od úžasu. ,, Tá, ktorá keď brzdil autobus narazila do dverí?!´´   ,, Hm,...´´ odvrátila som oči. Dlho na mňa zízal s doširoka otvorenými hnedými očami a otvorenými ústami. ,, A ty to odkiaľ vieš?´´ odpovedala som otázkou ( a modlila sa aby to nevedel od neho.) ,, Od Filipa.´´ zaškľabil sa. ,,Má šedé oči?´´  ,, Čože??? Šedé? No, asi hej. Prečo?´´ zúžil oči. Sakra!!! Tak potom hovoríme o tom istom človeku. ,, Ty sa s Filipom už dlhšie poznáš?´´ skleslo som sa spýtala. ,,Áno. Prespáva u nás. Takže si to bola ty?´´ celý nedočkavý až nadskakoval na sedačke sa pýtal. I keď možno nadskakoval len preto, lebo naše slovenské cesty sú jedna báseň... ,, Hm,...´´ zase som sklopila oči. ,, A odkiaľ ho poznáš?´´ naklonil sa aby lepšie počul. ,, Hm,... asi... z autobusu.´´ a je to vonku! Adam sa už váľa od smiechu po sedadle. Asi ho o chvíľu vykopnem. ,, Diana? A to si sa naňho snažila spraviť dojem?´´ vytisol zo seba. ,, Nie!´´ vystrašene som sa naňho otočila. ,, No, už pár dní sa mi zdalo, že mu zahrabáva... ale, nevedel som že až tak..´´ a ďalší výbuch smiechu. Radšej som bola ticho. ,, No, nerád to hovorím, ale zapôsobila si..´´ a to už sa otočil celý autobus! Dokonca aj dôchodcovia!!!  ,, Adam... Adam mohol by si byť trochu tichšie?´´ nervózne som sa ošívala. ,, Jáááj! Tak toto nie... mňa porazí! Diana, tak za toto ti odpúšťam tú poznámku.´´  ,, Naozaj?´´ neverila som.      
      ,, Hm,... budem to asi ľutovať, ale hej.´´ veľkodušne hodil rukou mojím smerom. Len som sa usmiala. Zrazu si ku mne sadol, alebo skôr zvalil a hrabal sa vo vrecku. Najskôr som sa znechutene odtiahla, lebo to vyzeralo všelijako, ale nakoniec len vylovil svoj mobil. No, mobil... skôr kovovo-sklenenú placku, ktorej som si názov ani len netrúfala tip núť. Prstom behal po displeji ako šialený až mi ho nastavil pred tvár. Ale dosť ďaleko od nej, aby som mu ho náhodou nepokazila, už len so svojím vzhľadom... Svietilo na ňom:

Filip

Cau bracho! Neuveris ked ti to poviem. Dnes som v buse stretol jednu peknu kocku. Ked bus brzdil hodila tigra na dvere! Skoro som umrel od smiechu... J F.

   Ooo! Bože! Čo??? Čo je toto za esemesku?! (som jemne polichotená. Vraj pekná kočka). A Adam... škoda reči. Palcom prebehol po displeji a esemeska zmizla. ,, Hm, čo povieš?´´ blysol po mne očami. ,, Čo chceš počuť?´´ opätovala som mu pohľad. ,, Kuješ už naňho plány?´´ zaskočil ma. ,, Eh, čože? Nie!!! Veď ho ani nepoznám!´´ neveriaco som zaklipkala očami. ,, No, len aby. Nepotrebujem s tebou tráviť čas aj mimo školy.´´ konečne náš starý bezcitný Adam. I keď musím sa priznať, že som s toho celého rozhovoru jeleň. Jej, a nemala som už vystúpiť??? Samozrejme! Odviezla som sa o dve zastávky na viac. No, nič. Aspoň sa prejdem a premyslím si celý ten autobusový zážitok. 

jA

p.s prosím rešpektujte autorské práva