Táto situácia bola taká hrozná, ako keď zistíte, že ten povrazový rebrík, ktorí vedie cez priepasť je pretrhnutý a vy na ňom stojíte. Acpotom ho znásobíte 1 000 000krát. Tak to je ono!
Dars za mnou tiež nemal bohvieakú radosť z toho kde sme. Možno by si nás ani nevšimli, keby nebolo Sáry. Tá si to rozhodne prerážala k druhým dverám, ktoré sa mi zdali strašne ďaleko. Keď sme už boli pri nich Sára úplne naschvál strčila do jedného chalana. No, chalana, skôr dva a pol metrovej hory s hlavou. Celou miestnosťou sa prevalila vlna obrovského napätia a všetci prestali dýchať. Tá ozruta sa vystrela do nevídaných výšok a desivo blysla očami po Sáre. Veľmi rada by som povedala, že som bola ako pravá šelma a nestratila nervy, ale skutočnosť je pekne ďaleko od tejto predstavy. Popravde, keď sa mi už pred očami začal prehrávať celý život, schmatla som Darsa za ruku a strčila celou silou do Sáry. Tento prudký pohyb zaregistrovali dvere a otvorili sa. Dars hneď pochopil a spolu so Sárou sme trielili preč. Ani neviem koľkými vagónmi sme prebehli. Zastavili sme sa niekde pri skladoch jedla a hodili sa na zem. Niekoľko minút ako sme tam tak ležali na chodbe a nevedeli chytiť dych som bola jeden z najšťastnejších ľudí na svete.
Keď už sme stratili priveľa času, pohli sme sa ďalej.
jA
p.s. prepáčte, ale dnes nemôžem dopísať, pretože som sa dozvedela jednu informáciu, ktorá mi bráni písať...