Zrkadlo mojej ženy

   Nemohol som zavrieť oka. Premýšľal o svojej žene, ktorá vedľa mňa pokojne spala. Fascinoval ma ten pohľad. Iba pár krát počas naše ho manželstva som ju videl spať. A aj keď spala, vyzerala veľmi mlado. V izbe bola tma. Jej tvár som videl len v obrysoch, ale predstavoval som si ju ako za bieleho dňa. Plné líca, dlhé čierne myhalnice, tmavé pery. Blond vlasy s hnedým melírom. Dlhé roky som si myslel, že jej tak vlasy prirodzene rastú. Na moje ospravedlnenie, nikdy nemala inú farbu vlasov a ani som jej nevidel šediny...  Moja žena má štyridsaťdva rokov, je staršia ako ja. Ale keď sa na ňu pozriem, vždy ma prekvapí ako mlado vyzerá, mladšie ako ja! Nemáme deti, možno tým to je...Ale aj tak! Dlho som si to neuvedomoval, až keď sme boli s priateľmi na spoločnej dovolenke. Ráno v kuchyni so stretol priateľovu manželku. Je v mojich rokoch, ale v to ráno by som jej tipol viac. Mala prižmúrené oči, ako keby ich mala opuchnuté. Strapaté vlasy, ktoré vždy nosila v drdole. Jej tvár sa mi zdala nevýrazná, posiata červenými fliačikmi. V nočnej košeli vyzerala ako strašiak do maku. Vždy sa pýšila krásnym hrudníkom, ale teraz som sa bál pozrieť. Asi ďalšie sklamanie by som neprežil. Nie žeby som sa pozeral po manželkách svojich priateľov, ale vždy som si o nich myslel, že sú krásne. Krásne ako moja manželka. Kto to je? V duchu som sa sám seba pýtal. A vtedy prišla. Moja krásna žena. Mala na sebe tepláky a úzke tričko.  Obyčajné oblečenie, ale aj v tom vyzerala nádherne. Na tvári trochu púdru, tmavé čierne oči orámované dlhými čiernymi mihalnicami, ražovučké líca a vlasy stiahnuté do chvosta. Viala z nej sviežosť a mladosť.  A to bolo len sedem hodín ráno!!! Vedľa nej Andreja vyzerala ako bezdomovec...  No, a teraz. Aj teraz moja žena vyzerala ako vtedy. Veľmi mlado a krásne. Ale od toho ranného zážitku, začal vo mne červíček pochybností hlodať. Čo ak moja žena tak vyzerá? Ale akoby aj mohla keď tak dobre vždy vyzerá? A kedy sa upravuje? Tieto myšlienky mi nedali celú noc spať.  A nemôžem ani zažať lampičku aby som sa na ňu pozrel. Určite by som ju tým zobudul. Už je päť hodín a ja si neviem dať rady.  Zrazu sa zahmýrila. Vydala zo seba mľaskavý zvuk a pretočila sa na bok k nočnému stolíku. Rýchlo som zavrel oči. Toto je jediná chvíľa ako to zistiť. Zažalo sa svetlo. Zašuchotali periny a nohy spočinuli na mäkkom koberci. Ťapkavý zvuk bolo počuť na druhom konci izby. Kroky viedli do kúpeľne. Aj tam sa zasvietilo svetlo. Ale po chvíli zase zmizlo. Pomaly som otvoril oči. Prázdna spálňa. Vzhliadol som ku kúpeľňovým dverám. Boli privreté, ale cez ne sa do izby lialo teplé svetlo. Potichu som sa k nim prikrádal. Chvalabohu, že som pánty pred týždňom natrel. Trochu som ich pootvoril. A... ach! Preboha, niekto sa nám vlámal do kúpeľne! Dáka starena. Ale kde je moja žena? Upokoj sa. Pred zrkadlom stála žena oblečená ako moja žena, ale tým podobnosť končila. Vlasy mala zamotané, oči napuchnuté, tvár dokrkvanú a posiatu červenými fľakmi... Bolo mi do plaču. Aj by som sa vrátil do postele, ale nemohol som sa od nemilého prekvapenia ani hnúť. Ako som sa na ňu tak pozeral zdala sa mi Andreja pekná. Žena sa naklonila nad umývadlo a umyla si tvár. Rozčesala sa a spravila si voľný drdol, ktorý sa mi tak páčil. Vyčistila si oči a načiahla sa po make-up u. Raz som ju už takto pozoroval keď sa maľovala a popri tom mi vysvetľovala čo sa ako volá. Vtedy som ešte bol nezasvätený. Musel som sa to naučiť, aby som potom vedel čo jej mám kúpiť.  A chodil som rád... Ale teraz to nevyzeralo ako pred rokmi. Pomalými, ale istými ťahmi si ho nanášala. Postupne jej pleť začala vyzerať k svetu. Fľaky zmizli, vrásky sa zmenšili. Potom nasledoval púder. Keď skončila, schmatla farby ma oči. Najskôr bledý základ a neskôr fialová. Ceruzkou si spravila jemnú linku a po nej špirála. Oči sa jej začali vyjasňovať a tvár nadobudla jej vtedajší vzhľad. Ale ešte niečo chýbalo. Ach, áno. Hnedkavo-ružový rúž s leskom na pery. Keď skončila s tvárou, obrúsila si nechty. Stál som tam asi hodinu, možno aj dlhšie, ale vedel som že táto hodina mi zmení vzťah s mojou ženou!  Premýšľam.... možno, možno rozvod?