
,, Inak čo dnes budeš robiť?´´ vojde do jej kúpeľne, kde ako zvyčajne rada chodím.
,, Asi sa budem chvíľu, učiť pôjdem vyvenčiť Maťa a potom sa ešte uvidí... Prečo?´´´usmejem sa.
,, Novieš, bola som predchvíľou v tvojej izbe, lebo tam máš dobré svetlo a chcela som sa namaľovať, ale nemala som miesto, kde by som sa zložila..... A to tvoje zrkadlo!´´ vyvalí na mňa oči. Už viem, že je zle. Budeme dnes upratovať.....
,, Aha... a čo s ním je?´´ spýtam sa opatrne. Možno si nevšimla tie šmuhy. Od make-upu, špiráli, trochu zeminy z okna a trochu cukru čo po sebe zanechali baby, keď u nás jedli koláče.....
,, No poviem to slušne... úplne ... no, špinavé!!!´´ pokýva hlavou mamina. ŠKlbne mi kútikom. Neviem prečo, ale vždy keď sa bavíme o poriadku je mi do smiechu...
,, Ale mami, ty máš k tomu úplne zlý prístup!´´ usmejem sa na ňu.
,, A to je?´´ zaškerí sa.
,, No, to zrkadlo nie je špinavé, ale len ti ponúka iný rozmer!´´ múdro sa na ňu uškrniem. Mamina sa zasmeje.
,, Aha... zaujímavé. Nevedela som, že synonymum k zasranému zrkadlu je iný rozmer.´´ zasmeje sa.
,, No to je len uhol pohľadu.´´ usmejem sa.
,, O.k. ako myslíš, ale mohla by si si aspoň spratať veci zo stola? Keď som tam bola musela som zhodiť dáku kopu niečoho a aj tak stále nebolo vidieť stôl!´´ nadvyhne obočie a začne sa česať pričom srandovne špúli pery ako veverička a sem-tam aj pohýba nosom.
,, Ale mamina načo! Veď o chvíľu aj tak tam budem niečo robiť, zbytočná strata času...´´ nanášam si na kefku pastu.
,, Uhm, a to ako kedy? Veď si stále v jedálni.´´ zastrčí si vlasy za uši a vystrúha na mňa smiešny výraz. Zasmejem sa. Aj kvôli tomuto sem ráda chodím, neviem prečo ale v kúpeľni sa vždy dobre zabavíme.
,, No nerada sa učím keď som sama...´´´vymýšlam si. Jedáleň je proste centrum nášho domu, moja izba jeúplne hore.... Cítim sa ako keby ma mal niekto každú chvíľu zabiť...
,,Hej jasné, ´´ stiahne obočie, ,, ale aj keby, tak by si si tam mohla spoň prach utrieť. ´´ odstrčí ma od umývadla a načahuje sa za svojou kefkou.
,, Hej!´´ skrýknem s plnou pusou, z ktorej mi tečie pena z pasty....
,, Trochu empatie prosím.´´ bežím k toalete aby som nezašpinila podľahu.
,, Empatie? Dobre uprac si. Buď empatická k nášmu domu.´´ potľapká ma po líci. Prevrátim oči ale idem.
,, Fajn..... idem.´´ keď idem okolo držiaka na toaletný papier spomeniem si, že u mňa v kúpeľni už došiel a tak sa zohnem pre kotúčiť.
,, Opováž!´´ skrýkne mamina a zahná sa po mne uterákom na ruky. Zasmejem sa a trielim hore do izby.
,, Hej vráť sa! CHoď si pre vlastný dole! ´´ vybehne s kúpeľne na schody za mnou. Viem že nepôjde hore, ale aj tak rýchlo zabuchnem za sebou dvere na izbe.
,, Potom ti ho doniesem! Upratujem predsa!´´ zakryčím spoza dverí a zasmejem sa. Je to taká malá hajzláčikova vojna... vždy zabudnem, že mám si zobrať hajzlák ke´d som dole pri kotolne a mamina ho má skoro vždy.....
jA
p.s. inšpirácia zo života