Stisknem pery a zhlaboka sa nadýchnem. Sledujem svojho otca. Sledujem ho v Bratislave v kríkoch skrčená na Dávidových nohách a plecom sa dotýkam Lei. Je zvláštne ho sledovať a ešte k tomu s ďalšími dvomi ľuďmi. Zaparkuje. Chvíľu sa nič nehýbe, teda ak nerátam okolitý hluk Bratislavy. Z diaľkz vidím ako si napravý tmavé okuliare a vyrovná manžetový rukáv. Potom si skontroluje vlasy v spetnom zrkadle a vykročí von. Zamkne a nervózne sa popozerá po okolí. Aj ja sa tak cítim. Pomaly prejde na druhú starnu ulice, kde sa nachádzajú kancelárie, ochodíky, hotel a moderná kaviareň. Modlím sa aby išiel hocikam, len nie do toho hotela, aj kaviareň nie je najlepšia, ale aspoň menej výrazná. Neviem čo mám čakať. V mojích desivých a najjodvážnejších prestavách si predstavujem otcovu tajnú milenku ako dvadsať ročnú študentku s dlhými blond vlasmi a červeným lakom... neodmysliteľne aj podpetky, dlhé riasy a sukňa... Vzásade každá mladá baba čo okolo mňa prejde je potenciálna adeptka.
Zamieri do kaviarne, fu! Teraz sa rozdelíme, ja si nasadím čiapku, ktorú som si cestou sem kúpila, aby ma hneď nespoznmal... Zamierim hneď za ním, Lea a Dávid prídu po mne, ale každý sám... Ak by otec mal pocit, že ho niekto sleduje a len o pár centimetrov otočil tvár, pozeral by sa na nás zoči voči.
Zložíme sa v jednom z boxov čo sú naľavo od baru. Otec si sadol ako slušný a poctivý človek do svetlejšej časti podniku. Nervózne ako otec sledujem okolie, Lea mi upokojúco prechádza dlaňou po ramene. Všetci traja na neho okato čumime. Čašník čo nás obsluhuje na nás a na otca divne pozerá, nedivila by som sa ak by za ním išiel a vypýtal si autogram...
Dvere sa otvoria a vpustia mestský hluk a mladého chalana, ktorý je mi akosi známy. Myslím, že je to ten chalan čo ho priviedla mama k nám domov. Dáky jej kolega či čo... Ako sa volal? Niečo na g alebo h? počkať... Bastiaán! No dobre na g a h to nebolo, tak ale nestalo sa to aj vám niekedy? Myslela som si...
Príde k otcovi a podajú si ruky a potom sa potlapkajú po ramenách. Priateľsky. Tak ako starý priatelia. Aj z diaľky z nich cítiť radosť zo spoločného stretnutia, čo je zvláštne pretože, minule keď u nás bol otec nebol trikrát šťastný, že ho vidí....
Biatián vytiahne niekoľko papierov a obálok, v ktorých sa začnú s otcom prehrabovať. Zrazu si uvedomím, že mloje obavy boli asi zbytočné... prišiel len Bastián.... asi mal otec naozaj veľa práce.
,, Zdá sa to len mne, alebo je ten chalan teplý?´´ zatiahne Dávid. Vzhliadnem. Blbosť.
,, Aj mne sa zdá. Pozrite sa na ten jeho náramok.´´ prikývne Lea.
,, Ale prosím vás. Čo je to za hlúposť? Keď bol u nás doma tak bol úplne normálny.´´ zamietnem.
,,Ale veď sa na neho pozri! A ten náramok. Kamoška mala teplého kamaráta... a tiež mal rovnaký.´´ ukáže Lea na zápestie Bastiána.
,, Hneď som späť.´´ Dávid sa vystrie a prejde k obsluhe. O niečo sa tam s nimi dohaduje a potom zoberie krčah s vodou a zamieri k môjmu otcovi.
,, Čo to sakra robí?´´ zhrozím sa. Voem, že otewc ho nepozná, ale predsa...
,, Neviem.´´ pokrčí Lea plecami a sleduje Dávida. Ponúkne im vodu a prehodí s nimi pár slov... Potom sa zvrtne a vráti sa k nám.
,, Máš pravdu.´´ pozrie na Leu. ,, Nebol som si istý, ale fakt máš pravdu. Aj jeden chalan v škole má taký istý náramok. A keď som ho počul hovoriť.... No, Diana neviem kde si bola ty, ale henten je proste teplý...´´ pokýva hlavou. Neviem prečo, viem, že Dávid proti teplým nič nemá, ale nahnevá a to.
,, Nehovor tak o ňom! A čo stále máte s tým náramkom?´´ zasyčím.
,, Ten náramok nosí jedna skupinka gayov.. Niečo ako ich znak... ´´ prehodí Lea. Prekvapene sa na ňu úpozriem. To som nevedela..
,, Aha.´´ uznám. Ale čo to má s mojím otcom. Spomeniem si ako bol proti nim... zvláštne že zrazu sa tak zmenil... Počkať... preboha, to snáď nie!
,, Lea vieš, že môj otec nemá rád gayov?´´ šepnem. Najskôr jej to nedochádza, ale o chvíľu vypleští na mňa oči. Otec sa zdvyhne aj Bastián. Spoločne vídu von a Batiaán najskôr odnesie svoje veci do auta a potom sa spoločne niekam poberú preč...............
jA