Ani neviem prečo som to sem už nedla skôr, ale prehľadávla som svoje strašie priečinky s príbehmi a našla som jeden , ktorý je napísaný podľa skutočnosti..... no nemá dej, ale kedže už sa otepľuje myslela som si, že by bolo fajn si týmto textom pripomenúť leto 
Nechcený rozhovor
Nechápem. Naozaj tomu nerozumiem. Prečo sa pýta?! A prečo sa ma nesnaží pochopiť? Ja ho chápem a aj rozumiem prečo sa pýta. Ale prečo to nechápe aj on??? Je to také ťažké?! Nechcem sa hádať a ani sa s ním rozprávať keď na mňa len útočí svojimi názormi... Názormi, ktoré sa nikdy nestanú aj mojimi.
Snažím sa mu vysvetliť, že táto komunikácia k ničomu nevedie a len sa zbytočne namáha. Lenže to by už bolo jednoduchšie naučiť psa spievať...
,, ... je to úplne, ... a...!´´ povie.
,, ...hm? Prepáč nedávala som pozor .´´ a milo sa na neho usmejem čo ho ešte väčšmi rozčúli. ,,Prepáč, je to také dôležité sa o tomto rozprávať?´´ ,,Samozrejme! Čo ti to dáva, alebo čím je to pre teba dôležité?!´´ nevrlo sa ozve.
,,Je to pekné.´´ odpoviem. ,, Je to pekné... názor, že je to pekné ti len dáka skupina nanútila.´´ energicky pokrúti hlavou.
,, ... pochybujem...´´ snažila som sa ho prerušiť, ale márne... Nasledovali ďalšie útočné vety. Vzdalo som to...
,,Vieš, čo? Idem si čítať.´´ zdvihla som sa a odišla. Samozrejme, že som si nešla čítať. Na to som bola priveľmi rozčarovaná.
jA
p.s. prajem vám pekný deň
2025 ©