Totálna izolácia- je pojem, ktorý každý z nás pozná, len každý ho pozná pod niečim iným. Jedni pod depkou, smútkom, hnevom, osamelosťou, alebo neschopnosťou. Tento pojem som vždy poznala, ale až dnes som mu konečne našla ten správny názov. Totálna izolácia, je vtedy keď človek nie je schopný ničoho, ani pohybu či myslenia. Len jednu vec vtedy môže vykonávať, vlastne, tú musí. Je to vlastne psychický blok. Máte pocit, že ste nadne, neviete sa nadýchnuť bez toho aby sa vaše útroby nezatriasli bolesťou, bez toho aby vás slzy nepálili v očiach a plynule vám tiekli po tvári, pri čom máte pocit, že sa celý o sekundu zmyjete. Máte pocit, že vás nikto nemá rád a nevie vám pomôcť.Že aj keď sa snažíte žit s úsmevom na tvári cítite sa ako pokrytci. Čistý pokrytci!!!A všetci na okolo tiež... V týchto chvíľach ste izolovaný od okololia, žijete len v sebe a nedokážete sa odpútať od svojej unavenej a utrápenej mysle. Tieto pocity trvajú rôzne: hodinu, deň, dva týždne, niekedy aj rok... i keď tento článok nemá žiadne plus, alebo pozitívnu myšlienku poviem vám aspoň jedno: nič netrvá večne!!!!
jA