Dnes som sedela v lavici, a uvedomila som si, že moji rovesníci sú bezduché a povrchné bytosti. Snažím sa nesúdiť a akceptovať ich správanie, ale dnes to už nejde.
Asi za túto vetu ma bude väčšina z vás nenávidieť ( trochu silné slovo pre obyčajnú vetu, ale viem, že vy len nenávidíte, neviete nemať radi). Začínam súcitiť s učiteľkami a už chápem prečo na nás neustále kričia.
Dnes som chcela niečo pre nás všetkých niečo urobiť, vlastne ste na k tomu donútili, ale vy ste ma potom úplne s pokojným svedomím odignorovali. A nakoniec som bola ja tá zlá! Neuveriteľné.
Je celkom zvláštne, že ľudia, ktorí v živote neprečítali ani jednu jedinú knihu a majú známky nad 3 si otvárajú ústa na niekoho, kto je podľa mňa oveľa vzdelanejší a vývojovo vyššie ako oni.
A čo ma najviac prekvapilo bolo, keď ma spolužiačka vysmiala, že hovorím tak, že mi nerozumie! Aby ste to správne pochopili – nemám poruchu reči.
A tak sa dnes divím, kde som urobila chybu? Kde sme urobili chybu?! Kórea je v jadrovom konflikte s Amerikou, skoro každý človek sa v priebehu tohto týždňa znepokojil ohľadom jedla, či náhodou nezjedol koňa.... Veľká väčšina živočíchov na našej planéte už neexistuje a staršia generácia nám stále vtĺka do hláv, že dnešná generácia zachráni svet. Ja neverím. To čo som dnes videla: toľko povrchnosti, ignorancie k okoliu a povýšenosti a bytosti bez štipky osobnosti, je mi jasné, že títo ľudia si nezachránia ani vlastný život, nie ešte matku planétu.
jA