malé začiatky

Raz som stretol šťastie

Vsetkojeprvyraz.bloger.cz (») | 1. 11. 2012 | přečteno: 443× | komentáře: 0
Bolo to jeden jesenný deň. Možno október a možno November, to nie je dôležité. Vtedy som išiel zo školy. Bol to ťažký deň a k tomu strašná zima. Išiel som okolo malých obchodíkov, ale nepozeral som sa do výkladu. Len som tupo pozeral do zeme a nevedel som sa odpútať od svojhich problémov. Kráčal som ako každý z toho veľkého stáda, ktoré sa nazýva ľudia. Riešil som len seba a svoje neexistujúce neštastie, miesto toho aby som sa poobrezal okolo seba a kochal sa nádhernou uličkou s malými obchodíkmi a s alejou stromou sfarbených do ohnivočervena. Možno by som si vtedy všimol ako sa odlepil od múru domu tieň. NAjskôr to bol tieň, ktorý nikto nevidel, potom sa z tieňu sformovalo stvorenie, podobajúce sa na mačku. Mačka sa nemusela pred nikým uhýbať, všetci to moje veľké stádo, ostatný sa jej uhli a ani o tom nevedeli. Každý ktorý je zahladený do seba a svojich problémov, sa vyhýba šťastiu. A k tomu je tak blízko! číst dál

Ste si istý? 2.kapitola

Vsetkojeprvyraz.bloger.cz (») | 20. 10. 2012 | přečteno: 411× | komentáře: 0
2.kapitola číst dál

Milovaná choroba

Vsetkojeprvyraz.bloger.cz (») | 25. 9. 2012 | přečteno: 429× | komentáře: 0
Perina ako železná košela, pritláča ma na tú tvrdú posteľ , z ktorej sa vykľuľ môj vezniteľ. Nohy a ruky sú v samom ohni a už v mojich halucináciach vidím ako sa ku mne blíži sám lucifer a prikladá podo mnou.       Moje plúca jačia nad nedostatkom kyslíka, pretože moja milovaná choroba už stihla zaútočiť aj na moje hrdlo. Mám pocit, že jeho steny zrástli dokopy. ach, kiežby doklusal na bielom koni sám veľký PANADOL!!! Och, žehnaj ti! číst dál

Ludia s ktorými som každý deň

Vsetkojeprvyraz.bloger.cz (») | 13. 9. 2012 | přečteno: 438× | komentáře: 0
Kedy sa to stalo? A vlastne čo sa stalo? Ešte pred chvíľou sme s kamarátkou liezli po preliezačkách na ihrisku. A keď sme sa učili zaväzovať si šnúrky: k cieľu nás hnala zvedavosť a myšlienka vyrovnať sa našim dospelým a veľkým rodičom. A keď sa mi to uško podarilo! Pamätám si ako ma brat potľapkal po ramene a blahosklonne sa na mňa usmieval. Šnúrky už pre neho neboli výťaztvo. mal ´´ vyšie ´´ ciele. Bol už v škole. Bol veľký brat, ktorý chodil do tej záhadnej a fascinujúcej budovy.Viem, že mával problémy a rodičia ho vždy podpichovali. a ja som sa pridala. Myslela som si, že budem lepšia ako môj brat. Ale už sa tie časy pomynuli, keď v kolónke známok boli len jednotky. nemilosrdná realita zablúdila aj sem. Moja prvá štvorka, vlastne aj posledná bola v štvrtej triede. Diktát - celosvetové spiknutie proti deťom...  číst dál

Tá slaná bolesť

Vsetkojeprvyraz.bloger.cz (») | 9. 9. 2012 | přečteno: 1622× | komentáře: 3, poslední: 5. 10. 2013
Na mojej tvári sa opierajú teplé lúče jesene. Jablká dozrievajú, zem voní, zazuľa sa ťahá po drevenom plotíku. Vtáci spievajú, včely bzučia a všetko okolo mňa sa teší z tohto krásneho nedeľného rána. Okrem mňa. nedokážem sa usmievať, smiať a radovať s ostatnými. číst dál

Zrkadlo mojej ženy

Vsetkojeprvyraz.bloger.cz (») | 6. 9. 2012 | přečteno: 478× | komentáře: 0
Nemohol som zavrieť oka. Premýšľal o svojej žene, ktorá vedľa mňa pokojne spala. Fascinoval ma ten pohľad. Iba pár krát počas naše ho manželstva som ju videl spať. A aj keď spala, vyzerala veľmi mlado. V izbe bola tma. Jej tvár som videl len v obrysoch, ale predstavoval som si ju ako za bieleho dňa. Plné líca, dlhé čierne myhalnice, tmavé pery. Blond vlasy s hnedým melírom. Dlhé roky som si myslel, že jej tak vlasy prirodzene rastú. Na moje ospravedlnenie, nikdy nemala inú farbu vlasov a ani som jej nevidel šediny...  Moja žena má štyridsaťdva rokov, je staršia ako ja. Ale keď sa na ňu pozr... číst dál

Okuliare

Vsetkojeprvyraz.bloger.cz (») | 6. 9. 2012 | přečteno: 521× | komentáře: 1, poslední: 8. 9. 2012
Mladík sediaci, pohrúžený do knihy. V sklách okuliarov sa mu odrážajú modré vlny pokojného mora. Vlasy farby mokrého piesku, ostrihané na krátko a šedé vážne oči.  Celý jeho postoj stelesňuje postoj múdreho a rozvážneho ducha... Ručičky na jeho značkových hodinkách ukazujú dvanásť hodín aj päť minút. Zdvihne oči od knihy a pozrie na muža vedľa neho. Muž mu niečo hovorí, ale nepočuť ho pretože vlny mora jeho hlas prehlušia. Mladík ho počúva a odpovie mu. Taktiež nezrozumiteľne. Žena sediaca na lavičke vedľa krov oleandra ho pozoruje. Je zvedavá. Natŕča uši a snaží sa z rozhovoru zachytiť max... číst dál