Samozrejme nástup do školy bol oko inak úplne bežný a nezáživný. Proste pochopím ak sa ma kamošky spýtajú ,,Tak kam ste sa presťahovali?´´ , ale rozhodne som nečakala : ,, Jéj, čau, konečne si späť chýbala si nám. Už si zdravá?´´´.................... Prosím? Ešte raz? Dobre som počula? V skutočnosti ma to ani neprekvapilo. Sme umelo držaní, úplne rozdielni ľudia v jednej miestnosti na deväť rokov. Raz príde ten deň, keď zahodíte všetky svoje názory na dotičné osoby a začnete byť pokrytcami. Milý úsmev, sadnúť si do lavice, úplne odignorovať fakt, že vaša celkom ´´dobrá kamarátka´´ vyzerá nádherne a celkom bez štipku humoru a originality sa spýtať: ,, Akú máme prvú hodinu?´´ A pritom je hneď vedľa vás rozvrh!
číst dál