Prešlo pár dní od toho incidentu a chvalabohu sa nič už nestalo. Teda stalo sa, ale našťastie nič ohľadom toho Filipa. V autobuse som ho nestretla už týždeň a tak sa na to dáko zabudlo. Adam pár dní po mne záhadne pozeral, ale už s tím prestal. Lea sa na neho pýta každé ráno, nuž nemám jej čo povedať... A tak sme tú záhadu odsunuli do šuplíka s názvom: NADPRIRODZENÉ JAVY! a pustili sme sa do záhad zvaných učivo ôsmeho ročníka. Už minimálne hodinu tupo zízam do zošita z chémie a nechápem ani.... ani to čo sme brali na začiatku šestky... a o tých vzorcoch ani nehovorím. Na škole máme jednu neuveriteľne starú, zlú, rapavú a labilnú učku chémie, ktorej sa pletú ročníky, takže na nás ziape že sme sa nenaučili to, čo máme až na ďalší rok vedieť. Hm, a nechápem doteraz. Vidím to tak, že budem musieť simulovať bolesť žalúdka. A vidím už aj to, ako na mňa nahučí že sa nemám prežierať.
číst dál